Rekviem v prachu

Brenkus debutoval v roku 1997 zbierkou rozsiahlych veršovaných pásiem s názvom Pochod mŕtvych (AGS, V&V, Košice 1997). Už vtedy naznačil, že s jeho optimizmom v tvorbe to nebude najsvetlejšie. Smrť, záľahy húľav, bolesť a obrazy až takmer apokalyptických vízií do určitej – i keď už trochu plastickejšej a vybrúsenejšej podobe – ostali poznateľné a určujúce i v jeho poslednej zbierke nazvanej príznačne Rekviem v prachu (VSSS, Bratislava 2002). Brenkus chce byť básnikom čierňavy – mútny prognostik, temravý alchymista, ktorý čupí v transcendentálnej krútňave tohto sveta, a zdá sa, že sa mu spoza svojich sivých závesov priveľmi nechce vystrkovať nos na svetlo. Jeho básne zo zbierky Rekviem v prachu sú prestúpené zúfalstvom, beznádejou, chmúravami.