Môj boj 5

V piatom pokračovaní silnej autobiografickej či autofiktívnej série Môj boj Knausgard stupňuje intenzitu a úprimnosť svojho písania na maximum. Príbeh sa začína vo chvíli, keď sa ako mladý študent sťahuje do Bergenu, rozhodnutý zasvätiť život písaniu. Napriek obrovskému úsiliu sa mu v tvorbe nedarí a začína pochybovať o tom, že niekedy zažije vydanie svojej knihy. Tento diel série je aj príbehom nových silných priateľstiev a vypätých lások, nádejí a sklamaní. V autorovom živote nastanú dva prelomové momenty – zomiera mu otec, s ktorým mal komplikovaný vzťah, a krátko nato mu vychádza prvý román. Piatym pokračovaním série Môj boj Knausgard definitívne presvedčil kritikov aj čitateľov o neopakovateľnej sile svojho literárneho diela, ktoré denník Politiken prirovnal k významu Goetheho Utrpenia mladého Werthera. Z nórskeho originálu Min kamp 5 (Forlaget Oktober, Oslo 2010) preložil Jozef Zelizňák. Verše preložil Milan Richter. Ukážka z textu Zložil som posteľ, aby sa z nej opäť stala pohovka, vypil som šálku čaju, bohato sladeného cukrom, keďže som nevládal zjesť raňajky, sadol som si a díval sa z okna na telefónnu búdku, ligotajúcu sa v slnečnom svetle, na trávnik v tieni v parku vzadu, na stromy za ním a na kopec, čo vyrastal spoza stromov, s murovanými domami na stráni, tiež v tieni, vstal som a pustil som si platňu, prelistoval som niekoľko čísel časopisu Vinduet, to všetko, aby som zabil čas do deviatej, keď som konečne mohol vyraziť. Škola sa nezačne pred jedenástou, no chcel som sa trochu prejsť po meste, možno si nájsť kaviareň a chvíľu si čítať. Ulicou kráčal kominár so stočeným omelom na pleci. Na trávniku sa vyvaľovala mačka. Pomedzi murované domy schádzala sanitka, pomaly, bez majáka či výstražných svetiel. Tam a vtedy, práve v tej chvíli som cítil, že sa mi splní všetko, že nemám hranice. Netýkalo sa to len písania, išlo o niečo viac, o všetko, ako že môžem vstať a vykročiť, v tejto chvíli, a len kráčať a kráčať až na koniec sveta. Ten pocit trval možno pol minúty. Potom zmizol, a hoci som sa ho pokúšal privolať, nevracal sa, ako keď sa rozplynie sen, a len čo sa ho človek usiluje zachytiť, prekĺzava mu pomedzi prsty. Slovenský text.