Dievča so siedmimi menami

Hyeonseo Lee vyrastala v Severnej Kórei a bola jednou z milióna ľudí chytených do pasce uzavretého a nemilosrdného diktátorského režimu. Od škôlky až po nútenú službu v Socialistickom zväze mládeže v štrnástich rokoch štát kontroloval každý aspekt jej života. Keď v roku 1990 nastal hladomor a Hyeonseo sa ocitla uprostred chaosu, hladu a represií, začala o svojom dovtedajšom pevnom presvedčení pochybovať. Je jej krajina naozaj "najlepšou na zemeguli", ako jej vždy tvrdili? V roku 1997 sedemnásťročná Hyeonseo Lee ušla z vlasti do Číny. Prvé matkine slová stratenej dcére v telefóne zneli: "Nevracaj sa." Odveta za návrat by mala pre všetkých osudné následky. Dievča so siedmimi menami je príbeh života Hyeonseo v Severnej Kórei, jej úteku a odvahy, akú v sebe ako osamelá a zraniteľná tínedžerka objavila, aby začala nový život v Číne. Vo svojej knihe spomienok Hyeonseo konštatuje, že život na úteku, bez identity a bez zmysluplnej existencie, nie je ľahší ako život v Kórei. O dvanásť rokov sa vrátila na severokórejskú hranicu s odvážnou misiou nahovoriť matku a brata na odchod do Južnej Kórey, na ťažkú, nákladnú a veľmi nebezpečnú cestu. Hyeonseo je dnes uznávanou hovorkyňou a bojovníčkou na medzinárodnej scéne. Táto pútavá, hrdá a presvedčivá kniha odráža jej pozoruhodného ducha aj prekonané hrôzy minulosti a zároveň ponúka dôveryhodnú výpoveď o každodennom živote v Severnej Kórei. Z anglického originálu The Girs With Seven Names (William Collins, An Imprint of HarperCollinsPublishers, London 2015) preložila Henrieta Hatalová. Ukážka z textu Muž mal okolo dvadsiatky a vždy sa zdalo, že je bohatý. Bol obľúbený u dievčat a mal stúpencov medzi miestnymi chuligánmi. Jeho previnením bolo, že pomáhal ľuďom ujsť do Číny a predával zakázaný tovar. Skutočný zločin však bol, že pokračoval v nezákonnej činnosti počas obdobia smútku, ktoré nasledovalo po Kim Il-songovej smrti. Zastrelili ho spolu s troma ďalšími na hjesanskom letisku, zvyčajnom mieste popráv. Všetkých troch mužov vyviedli z dodávky pred veľký dav vyčkávajúci v sálajúcej horúčave. Ľudia okolo mňa začali okamžite šepkať. Obľúbeného mládenca zodvihla a odtiahla na miesto popravy skupina policajtov. Špičkami prstov nôh rozodieral prach. Zdalo sa, že už je napoly mŕtvy. Každého z troch odsúdených priviazali ku kolu za hlavu, hruď a pás. Ruky a nohy im zviazali dozadu za kôl. Rutinný ľudový súd sa začal. Sudca oznámil, že zločinci priznali svoje zločiny. Spýtal sa, či chcú povedať nejaké posledné slová. Nečakal na odpoveď, pretože všetci traja mali náhubky a do úst zatlačené kamene, aby sa im zabránilo pri poslednom nádychu preklínať režim. Traja uniformovaní strelci sa postavili oproti každému z nich a zamierili. Všimla som si, že strelci mali červené tváre. Popravcovia boli známi tým, že pred popravou pijú alkohol. Zvuk výstrelov sa odrážal od suchého vzduchu. Tri strely: prvá do hlavy, druhá do hrude, tretia do žalúdka. Výstrel zasiahol hlavu obľúbeného mládenca a strela explodovala. Zostala po nej jemná ružová hmla. Jeho rodina sa musela prizerať z prvého radu.