Orlie pierko

Starec [Ivan Mistrík] a Valér [Ivan Rajniak] sa po dvoch rokoch väzenia za pašeráctvo vracajú do Stratenej doliny. Otvoria opäť horskú chatu a pokúšajú sa viesť bezúhonný život. Navyknutí na ľahký zárobok a dobrodružstvo sa však postupne dostávajú do starých koľají. Orlie pierko voľne nadväzuje na úspešnú Medenú vežu. Divácky rovnako atraktívne pokračovanie je však postavené skôr na akcii a humornejšie ladených konfrontáciách medzi jednotlivými postavami, či už pašerákmi a financmi, alebo Valérom a mladou Tonkou. Pokračovanie tatranskej dobrodružnej romance, podobne ako iné Hollého filmy, je postavené predovšetkým na silnom príbehu podporenom výraznými charakterovými postavami. V tomto prípade dobrodružný príbeh ešte umocňuje atraktívna scenéria Vysokých Tatier a herecký koncert trojice Mistrík – Rajniak – Müller, ktorým výborne sekunduje Július Vašek v úlohe Prašivca. Orlie pierko sa spolu s Medenou vežou stali divácky najúspešnejšími slovenskými filmami rokov 1969–1975, keď spoločne do kín prilákali takmer 900-tisíc divákov [z toho Medená veža 435 371 a Orlie pierko 456 365]. Po dvoch úspechoch s tatranskými príbehmi doplnil Ivan Bukovčan trilógiu scenárom k filmu Stratená dolina [1976], ktorý režíroval Martin Ťapák. Vo filme sa neobjavil ani jeden herec z Medenej veže či Orlieho pierka a žáner sa opäť posunul viac ku komédii. Tento film však už nedokázal nadviazať na úspechy svojich predchodcov.